Aj teba čaká ešte šťastie:) 2.

"Maličká moja, aké zvieratá kúpime?" spýtal sa Alexie jej otec.
"Veď si vravel, že chceš psov a ryby." odvetila zamyslene Alexia. " Dobrý deň pane. Chceli by sme sa pozrieť s dcérou na psy a ryby do rybníka."
" Máte šťastie pane,práve dneska priniesli nové zvieratá.Poďte ukážem vám ich." predavač ich zaviedol do miestnosti, kde boli všade samé klietky pre psov. "Nech sa páči prezrite si ich. Hneď som späť." hneď ako odišiel Alexia sa pohla z miesta a šla si pozrieť psov. "Oci aké by si chcel?" opýtala sa a pri tom nespúšťala oči z psov.
"Neviem Lexi.Možno jedného väčšieho a druhého menšieho...." prerušilo ho dcérino nadšenie.
"Pozri sa ocko šteniatka. Nezoberieme si radšej šteniatka? Ony si rýchlo zvyknú a.." zasekla sa uprostred vety. Toto sa jej stáva dosť často, keďže nemá láske cudzích a vycítila ,že už je ten predavač späť.
"Vybrali ste si?" opýtal sa či by už náhodou nemali vybratého.
" Budeme chcieť dve šteňatá pane. Jedno bude labrador a druhý bude.. Aký bude druhý?" otočil sa otázkou na dcéru.
" Bígl." povedala po tichu Alexia. " Výborný výber máte slečna. Ako vidím dobre sa vyznáte v zvieratách." odpovdel predavač." A presnejšie ktoré to budú?"
Alexia nesmelo podišla ku klietkam vybrať si co vôbec nebolo ľahké.
Zo šteniatok bígl tam boli iba dve. Nemala ich srdce rozdeľovať a tak riekla:"Oci nezoberiem ich tri? Tieto dve nemám srdce rozdeliť. Pozri sa ako sa k sebe túlia iste tušia, že ich rozdelia." Alexia iba sa pozerala na šteniatka bez toho aby sa pohla.
" O jedno šteniatok viac či menej.A labrador?" Alexia v momente odvrátila hlavu k druhej klietke.
" Oci čo si myslíš o tom ,ktorý je trocha v  rohu?" ukázala naňho.
"Okej a tak ešte tohto labradora.Ešte budem chcieť ryby do rybníka a to tri karase zlaté, štyri jalce zlaté, tri papuľce priečnopruhované a šesť papuľcov lombardov."
O dvadsať minút všetky zvieratká boli pripravené na odchod.
" Lexie mohla by si začať premiestňovať šteniatka? Ešte potrebujem sa na niečom dohodnúť s týmto pánom." hne´d ako dopovedal aj odišli dozadu k voliere koňom.
" Nech sa páči pane toto sú naše všetky kone."
"Zobral by som asi tri kone. Toho čierneho žrebca, tú bielo- hnedú kobylku a tú sivú kobylu. Mohli by ste mi to priviesť?Keďže musím ísť za manželkou do  mesta a tam máme ešte nábytok. "
" Rozumiem pane. Vyhovovalo by vám to zajtra okolo tretej?
Alexin otec prikývol: Jasné. Takže zajtra o tretej. Zaplatil a podišiel k autu.
" takže slečna hodím ťa za tvojou matkou a zatiaľ ja zoberiem tieto zvieratá domov." naložil aj ryby a naštartoval. " Dobre. Dúfam, že už mama niečo vybrala."
" Alexia podľa mňa sa už nudí nezabúdaj je architektka."
labrador a bígle :)
druhý :)

Aj teba čaká ešte šťastie:) 1.

Sedela som v kresle a na lícach mi stekali slzy. V mojej hlave sa opakovala myšlienka ,,Prečo práve ja?"načiahla sa pre jednoduchý zápisník a pero. Začala písať:
Chýba mi. On bol jediný komu som sa mohla zveriť so svojimi citmi, myšlienkami, sklamaniami a úspechmi. A teraz je preč. Ďaleko odo mňa a to iba kvôli jednému opitému človeku, vzal mi jediné čo som mala.Nemôžem zato, že ma rodičia dali do domova hneď po narodení. Prečo ma tak odsudzujú?
Nič som im neurobila, snažila som byť k nim milá a oni? Nič mi nevracali iba posmievanie a šikanovanie až som sa celkom zosypala. A potom prišiel Dominik. On ma začal vyťahovať z temných
ciest, a teraz? Je preč a nikdy sa nevráti, som znova sama. Moji adoptívni rodičia to už prestali zvládať a prepísali ma do novej školy. Ešte týždeň a začínam nový život. Ďakujem im,že sa mi pokúšajú pomáhať. Kvôli mne sme sa presťahovali. Teraz bývame v Los Angeles. Tak zvané mesto anjelov.
Takže som Alexia Jasonová, pochádzam z Birminghamu.Už sa tam nikdy nechcem vrátiť, zažila som tam to čo by som nikomu nepriala, no aj pravú lásku kým ma neopustila.
Milujem zvieratá mám jedného malého yorkshíra, volá sa Lily. JE to malé stvorenie, ktoré mi vnáša do života svetlo.Už ako malá som skôr jazdila ako chodila. No nikdy som nemala svôjho koňa kvôli 
tomu,že sme bývali v bytovke. Celkom ma teší ,že sme sa presťahovali do rodinného domu a veľkým pozemkom.  Mám doma už asi dvesto kníh. Robia mi spoločnosť počas osamelých večerov ,keď ani jeden z rodičov nieje doma.
 Začala pociťovať únavu a tak sa rozhodla zaliesť do novej postele, ešte vždy nezvykla si na novú izbu, lebo totiž bola trocha odlišná ako izba normálnych teeťnegerov.
Fialové steny mala povešané drobnými oranžovými  svetielkami. V kúte stála posteľ s anglickými návlečkami a oproti stála veľká skriňa,ktorá zahalovala všetky jej tajomstvá, pri skrini stál malý stolík,kde bolo zopár učebníc.Oproti nemu boli dvojdverový východ na malý balkónik. Odtiaľ mala skvelý výhľad.
Na drevenej podlahe bol krásny huňatý biely koberček.
Na druhý deň
"Dobré ráno princezná moja.Ako si sa vyspala?" budil ju nežne jej ocko.
"Ocko," objala ho, ,,kedy ste sa vrátili? Chcela som vás počkať no už som skoro zaspala." jemne sa usmiala Alexia.
"Nevadí.Dneska pôjdeme do nákupného centra,kde dokúpime všetko potrebné do nášho domu. A potom aj do obchodu so zvieratami, chcem kúpiť strážne psy a ešte ryby do jazierka." ako jej otec to dokončil Alexia vstala a začala vyhrabávať nohavice a  sveter. Keďže vonkuuž bolo trocha chladnejšie.
Takto vyzerá Alexia
okrem toho dáždinka :) 

Ahoooj :D

Ahoj. Zdravím vás všetkých. Volám sa Henrieta. Strašne rada píšem a kreslím. Toto je môj druhý blog, keďže môj prvý prestáva fungovať.
Možno sa už niekto z vás zatúlal na henushqa.blog.cz.
Budem sem pridávať dievčenské príbehy z mojej hlavy.