HAlloween disko :P (niečo bez začiatka a konca ) :D

  A je to tu znova Luci. Už to dlho nevládzem." vravela Bianca svojej kamoške Luci.
" Prečo sú chlapi takí tvrdohlaví a nerozvážni? Prečo vždy letia na tie, ktoré sú z vonka krásne, ale vo vnútri sú hnusné?" hneď ako to dopovedala ako na zavolanie sa pri nich objavila Karina.
" Aha koho tu máme. Naše dve lúzerky zasa spolu sedia pri čaji? Nechcete niečo tvrdšie? Ó zabudla som, nechcete sklamať mamičku?" provokovala ich každým svojím slovom.
"Čo zasa chceš Karina? NIe sme zvedavé na tvôj prsačí ksicht." odrovnala ju svojimi slovami Luci, ktorej už zasa liezla na nervy.
" No vlastne som vám prišla niečo oznámiť. V škole sa koluje klebeta,že vaši chlapčekovia majú pár. Takže máte smolu lúzerky. NAvždy ostanete samé." vyplazila jazyk a odpochodovala svojim kráľovským chodením ,ktoré sa trochu podobalo k tomu ako by sa chcela pocikať.
"Myslíš,že vravela pravdu?" smutne sa spýtala Luci. "Netuším, tak ideme na ten halloweenske disko? Teraz budeš mať aspoň výhodu. Maťko nie je dídžej." smiala sa na ňu Bianca a pokračovala, " NO dufám že nehovorila pravdu,lebo ak......"
" Čo ak?" spýtal sa MAtúš sadajúc vedľa Luci. "Nič len sa dohadujeme či pôjdeme na halloween disko. Vy idete?" doplnila Luci, keďže bol tu aj Erik a vtedy Bianca sa trocha zasekáva, no iba na začiatku, keĎ si zvykne na jeho prítomnosť znova sa rozhovorí.
" JAsné,že ideme." takto odpálil odpoveď na Lucinu otázku Erik. " A vy idete samé?" spýtal sa MAťo.
" MY sme kedy samé? Ideme dve nie samé." vybuchli do smiechu.
" TAk sa stretneme na diskotéke, my už bežíme povinnosti volajú. Dobré buďte."ako rýchlo prišli tak aj odišli.
" Dobre Luci, poď ideme sa prezliecť." ťahala ju Bianka zo školy.
                                                NA HAlloween disko
" Bože konečne ste sa objavili. Luci, Bianca , kde ste preboha toľko trčali? práve teraz sa rozdávajú koláčiky, v ktorých sú cedulky s menami. Háčik je v tom,že musíš vytiahnuť osobu, s ktorou budeš chodiť. Koláčiky sú rozdelené do dvoch skupín kakaové sú chlapčenské mená a vanilkové dievčenské.NO niemôže každí ťahať už je rohodnuté kto bude." vysmiato vysvetlovala Barbi ,ale nakoniec sa to toho zamotala. V tom niekto prikryl oči Luci.Začala skúmať ruky. Boli to chlavčenské ruky a vymakané.
" Netuším kto si." potichu vravela Luci. Ruky zmizli z jej očí a ona sa otočila.
" Jééj ahojte chalani." pristúpila k nim a objala ich." Takže ste naozaj prišli."
" Luci a kde je Bianca?" spýtal sa Erik. Ona len ukázala stála neďaleko nich a ešte sa stále bavila s Barbi.
" Héj Bianca ani nás nepozdravíš?" skrikol na ňu Erik. ONa sa razom otočila ešte nie čo povedala BArbi, ktorá už bola na odchode a precupkala k nim.
" Jéj ahojte, nemyslela som,že sa tu nakoniec objavíte." pomaly vravela Bianca.
" Chlapi slovo dodržia. Nehcete niečo piť?"pýtal sa Maťo.Každí pokrútil hlavou na nesúhlas.
" Hej baby zapojíte sa do tej hry s koláčikmi?" kládol otáku Erik smelo.
" Asi nie.To je jedno už aj tak sú pourčované kto bude ťahať." vravela Luci s nezáujmom .
Vtedy sa pri nich objavilaKarina: " No zoberte si aj vy dve. Neviem, kto ale zapísali aj vás na zoznam." naštvane vravela. Prižmúrila oči a pozrela sa na chalanov.
"Čo ťa zasa trápi?" spýtal sa MAtúš.
" Neni ti to jedno? Staraj sa tu o tieto trapošky." zvrtla sa na päte a šla hľadať ďaľšieho na zozname.
" Pánujete otvoriť tie koľáčiky alebo ich môžem zjesť?"spýtal sa Erik.
" Sú vôbec jedlé?"skúmali ich dievčatá.
Z mikrofónu sa ozval hlas:"Prosíme všetkých,ktorí majú koláčiky nech prídu dopredu." Nahlas pobzdychla Bianca. "Neviem,kto nám sem zapísal, no nebude to maťdobrý koniec. " hovorila si sama pre seba.
" Odkiaľ to vieš princezná?" pošepkal jej to do ucha do Erik. Zdvyhla pohľad a pozrela sa mu do očí. Jeho oči sa mu smiali a zračila sa v nich láska.
" Poď už Bianca." teraz ju ťahala preč Luci. Chcela mu ešte niečo povedať, no rozmyslela si to a radšej šla s kamoškou.
"TAk a teraz nech sa každí pozrie aké meno dostal." baba s mikrofón sledovala ako každý láme koláčiky na polovičku. " Koho si si vytiahli Bíí?" Lucina nevinná otázka vyvolala zopár kvapôčok sĺz." NEmôžem tomu uveriť. Ako to mohol vedieť?" Bianca iba otázky kládla." Kto mohol vedieť čo?" nechápavo na ňu hľadela Luci. "Erik" nemo ukúzala na štítok s menom. " Ak to vedel,že tam bude jeho meno, tak to mohol zariadiť iba on." logicky rozmýšlala Luci a potom pokračovala, " ak to vedel tak... Bianca on ťa ľúbi." nemo sa pozerala Bíanca na svoju kamošku.  Pokrútila hlavou a vravela:" A ty máš koho?"
Pokrčila plecom:" Netuším. Radšej ostanem v nevedomosti, ako by som sa mala sklamať." usmiala sa na kamošku a objala ju :" Ale ja ti zato gratulujem. Dúfam,že ti to s Erikom vyjde." BAby schádzali naspäť dozadu.
" Tak ako ste dopadli?" spýtal sa rýchlo Matúš. Luci iba pokrčila plecom. Zato Erik z Biancy pohľad nespúšťal. Podišiel k nej a objal ju. "Musíme sa porozprávať." zašepkal jej a viedol ju preč.
" Tak a smy sme tu ostali sami.No povieš mi, žekoho si vytiahla?" MAtúš sa nedal odbyť a naďalej sa vypytoval.
" Ty sa len tak nevzdáš? NA tu máš zisti si to sám."dala mu do ruky malý koláčik.
" Ty si ho ani neotvorila?" začudoval sa. Iba pokrútila hlavou a dívala sa všade,len nie na neho.
Rozlomil koláčik a sa na ňu:" Lucka myslím, že sa ma dosť dlhú chvíľu nezbavíš."
"Prečo to vravíš?" spýtala sa. Potom pred jej oči dal lístoček s jeho menom.
PS: ostatné nechám na vás ako to domyslíte

Aj teba čaká ešte šťastie :)3

"Mami preboha. Toto si zasa ako stihla?" Alexia vedela o o tom,že jej mama je strašne hyperaktívna , ale až na toľko?
"Lexi," nadýchla sa jej mama, "veď to ani nie je veľa. Do nového bývania nové veci." usmievala sa na ňu jej mama. " Ako chceš." pokrčila plecami a šla sa pozrieť čo povyberala jej mama.
"Kam to chceš napratať?" pozrela sa udiveným výrazom Alexia.
"Alexia prestaň sa správať ironicky! Vieš, že chcem zariadiť záhradu. Taký veľký priestor a nevyužiť?"
" Ako myslíš mami. Tak s čím ti pomôžem?" usmiala sa nakoniec na svoju mamu.
" Skús vybrať nekajé stromy. Dosala som ponuku,že nám to prinesú. Keďže už nábytok je hotový a  už len tieto ozdobne rastliny.Potom sa pozrieme do supermarketu.Miláčik počúvaš ma?"
Mamu vnímala iba z diaľky jej myseľ zaneprázdnilo niečo iné.
Osoba,ktorá sa jej zaryje do pamäte odsť dlho. Vysoký tmavovlasý predavač, ktorý sa zaoberal inými zákazními.Medzitým is nevšimla, že aj k nim prišiel jeden predavač.
" Alex už si niečo vybrala?" zmetene sa na nich pozrela. Iba nemo ukázala na niektoré kríky a rastlinky.
Hudba jej začala hrať vo vačku.
" Ahoj zlatko.Čo už tvoj mama niečo vybrala.?"zaznel hlas jej otca.
" Áno už má nábitok a asi aj rastliny." pokrčila si plecia sama pre seba.
" Tak som pre vás o takých dvadsať minút..." počula rozbitie niečoho skleneného.
" oci zavolam ti späť niečo sa stalo." neuvedomovala si, ale svôj mobil si iba položila navýklenok z plota.
Rozbehla sa za zvukom.
" Čo sa stalo?" so strachom v hlase vravela Alex. " Nič iba tento strom v keramickom črepníku vyšmykol sa z rúk tomuto pánovi." Jej mama sa spokojne usmievala.
Jej ruky automaticky siahli do vrecka po mobil. Dočerta kam som si ho zasa dola?? Nemôže byť to pravda. JA a moja zábudlivá hlava. Kde som to mohla položiť?
" Hneď som späť mami." ako to dopovedala pobrala sa naspäť k miestu,kde telefonovala.
Kde som ho mohla položiť? Do telefonovala som s otcom a potom sm to kde dala? Bože zabijú ma, keď som zasa stratila mobil. Nemôže byť to pravda.Musela som to tu niekde položiť. 
Poobzerala si asi všetky miesta no nikde. Už sa otáčala ,že pôjde naspäť k svojej mame, ktorá už určite bola hotová so všetkým. 
 V tom ju niekto chytil za lakeť." Počkaj,"  Alexia sa pomaly otáčala a pozrela sa na osobu. Bol to ten predavač, ktorý sa jej zapáčil. " Toto je asi tvoje." podával jej mobil.
" Ďakujem," usmiala sa na neho, čo u nej buňolo dosť zvláštne nemala rada," je to milé od teba."
" NAšiel som ho tu ležať opusteného. Keďže som ťa tu pretým videl telefonovať, myslel som si to, ž eje to tvoje."
" Ešte raz vďaka, málo ľudí by to vrátilo pôvodnému majiteľovi." nesmelo sa mu pozrela do očí a usmiala sa na neho. Už sa otáčala, že sa vracia späť, no znova ju chytil jemne za lakeť.
" Môžem vedieť tvoje meno?" spýtal sa jej jemným hlasom.
" Alexia. A tvoje?" pozerala sa mu orieškových očí.
" Justin. Stačí Justin. Zvykávam tu vypomáhať tak ako aj dnes."