Láska na prvý pohľad ( nečakaná súťaž) 4 časť

„ Akože čo? My hráme až o pól hodinu.“ Usmial sa Mišo na blondínky.  „ Jááj tak ešte máme čas dať vám inštrukcie čo nám dala Eva.“ Vravela Timi so zvrašteným obočím.  A pokračovala: „ Takže bude sa konať súťaž o hľadaní krabice nanuku Ballino "ice kream Toffe". No  a ja a Klári sme vás prihlásili baby. No a výherca vyhráva dve lístky na premiéru nejakého filmu. No neprečítali sme si poriadne pravidlá a unikla nám mala drobná vecička. Súťažiaci musia byť v pároch a ešte k tomu musí to byť chlapec a dievča, no nesmú byť z jednej školy. Eva vás chce vidieť pred zápasom  a chce si zapísať dvojice. No a keďže nemáme príliž veľa času navyše takže sa rozdeľte.“

Na ich tvári bolo vidieť, že stratili niť v polovici tak Ema si neodpustila poznámku:“ Timka pomalšie, veď za nami zaostávajú.  Prosím vysvetli im to ešte raz, lebo voľajako stratili niť. Ale prečo si nás prihlásila do tej súťaže??“ 

Ema si nevšimla, že na tvárach chalanov bol  ako namalovaný urazený výraz. „ To si ako myslela?? Ozvala sa mladšia a ešte k tomu sa tvári, že je najmúdrejšia.“  Postavil sa Seb a prekrížil si ruky na hrudi.

„  Tak ako som povedala. Neurážaj iba som povedala pravdu a náhodou ty sa správaš ako malý chlapček.“ Odvrkla

„Okej dosť už hádok. Rozdelím vás ja.“ Postavila sa medzi nich Klára.

„ Takže Ivi ty sa dáš do skupiny s tým v čiernom tričku.(Mišo) A Ivinka žiadne námietky.“  

 Povedala, keď videla, že si šla otvoriť ústa a namietať proti jej rozhodnutiu. Mišo sa iba uškrnul a premiestnil sa vedľa ňu. 

Kým ona nadurdene sedela na lavici a sršal z nej oheň a z jej očí sa dalo vyčítať Povedz ešte jedno slovo a oľutuješ.

„ Jééj, ahoj Jeff. Ani som si ťa nevšimla.“ Prekvapene sa pozerala na svojho tanečného partnera.

„ To je od teba veľmi milé Timka. Mňa ku komu priradíš?“ šibalsky sa na ňu usmial.

„ Ku Klárke.“ Vyplazila jazyk a naznačila rukou nech sa páči prejsť.

David sa ozval skôr a prešiel k Timke. „ My môžeme byť v dvojici?“ zdvorilo sa na ňu usmial.

„ jasné. Tímea, teší ma.“ Podala Dávidovi ruku.

 „ Dávid.. „ skôr ako stihol niečo viac povedať  sa ozvala Ema.

„ To nemyslíte vážne. Akože my dvaja máme tvoriť jeden pár?“

„ Má pravdu iba cez moju mŕtvolu.“ Dodal Seb, ale v hlave sa mu zrodila myšlienka:  Byť v skupine s touto  maličkou to nebude ani také hrozné .

Nakoniec sa mu na tvári objavil úsmev.

„ Prestaňte sa sťažovať budete spolu a nás čas aj tak vypršal, keďže trištvrte hodiny prešla a vy máte o pätnásť minút zápas.“ Odporovala Klára.

Láska na prvý pohľad (ja a bojové umenie??) 3 časť

Prechádzali dlho chodbou. Na Eminej tvrári sa dalo vidieť fakt jej „nadšenie“. Čím bližšie boli tým viac si želala aby chodba bola ešte dlhšia. No nakoniec, keď tam dorazili srdce jej začalo byť celkom splašene. Upokoj sa Ema, všetko bude okej!! hovorila si v duchu. Hoci určite nie sp zvedavý na to ako sa to riešilo, ale niečo ako vždy vymyslím. A už ich nikdy nebudem vidieť, keďže sa rok končí.

Vošli do učebne a sadli si.
Vtedy učiteľke Eve napadlo, že musí odísť: „ Mládež teraz vás žiaľ musím opustiť, keďže mám na starosti organizáciu dnešného dňa a onedlho je vyhlásenie súťaží a začína sa priateľský zápas medzi školami. Takže žiadny krik a žiadne hádky.“ Pozrela sa varovne na Ivanu a vyšla z miestnosti. 

 Ema povzdychla a tak vstala a nakreslila jeden zo vzorcov na tabueľu. Aspoň nikto sa nemôže sťažovať, že sa o to  nepokúšam.

„ Zlatko nemohli by sme to nechať tak? Okej dievčatko si fakt hlavička.“ Vstal a podišiel k nej. Podal jej ruku a pokračoval: „ Som Dávid Vrbovský. Skvelé šéro.“ Usmiala sa na ňu.

„ Ema Podharská. Vďaka.“ Tiež usmiala.

„ Okej keď už ste sa takto zoznámili mohli by sme prejsť k tej zaujímavejšej časti.“ Zamrmlal Jeff, ktorý sedel na lavici.

„ A týmto si myslel čo?“ zažmúrenými očami sa pozrela Ivana na chalana. 

Mišovi sa začal tento rozhovor páčiť a zapojil sa tiež: „ No tak mačička. Bol to iba žart hoci.“šibalsky sa na ňu usmial.

„ Nehráte vy náhodou zápas?“ spýtala sa potichu Ema. Keď  zacítila na sebe všetky pohľady sklopila oči.

„ Ale áno prečo?“ psýtal sa Dávid

„ Tak na to by ste mohli šetriť energiu a nie tuto handrkovať sa nad sprostosťami.“ Odvetila Ema

„ Ale, ale dobré dievčatko vystrčilo pazúriky.“ Poznamenal Seb.

„  A týmto zasa čo chceš povedať.“  Eme už iba zostávali posledné zvyšky sebaovládania.

„  Na tvojom mieste by som ju už viac nedráždil. Nevstala dobre. A varujem ťa ona sa venovala karate aj boxu.“ Usmiala sa Ivana a Seba. Ema nechápavo sa pozrela na Ivanu. 

Na jej tvári bolo vidieť prekvapenie. Ja a bojové umenie? Ćo ti šibe?

„ Hmm... Páčia sa mi baby, ktoré sú trocha odvážnejšie a venujú sa bojovým umeniam...“ jeho začínajúci monológ prerušili dve blondínky Tímea a Klára.

„ Prepáčte,že rušíme to vysvetlovanie, ale máte ísť na ihrisko. O päť minút sa to začína.“

Láska na prvý pohľad (Učiteľkina taktika) 2 časť

Sorry, že sú časti tak krátke, ale vtedy som nepísala ešte také dlhé. Ale preto ich budempridávať častejšie :D Heni :*

Tak víťazný pocit ,že?? Nie skôr prekvapenie ,že nad nimi vyhrali baby .Bože vyhrali to baby. A to hlavne mladšie! myslel si chalan, ktorému stačilo usmiať sa zvyčajne na vyvolenú a už ju mal.

Tá s hnedými vlasmi je myslím na konci so seba ovládaním no tá s čiernymi vlasmi to už je niečo pomyslel si Mišo sa pozrel na svojho kamoša .(Seba)

Bol prekvapený ,keď zistil ,že jeho kamoš Seb sa uškŕňa, no hlavné je že ešte sa nič zaujímavého nadialo.

"No tak mládež prečo tu stojíte tak mlčanlivo??" spýtala sa učiteľka Eva.

Ema sa spamätala najskôr a pokrčila plecami“ Asi preto, že nemá nikto  záujem  o komunikáciu."No tak mladá dáma! Takto sa k hosťom nesprávame. Sme prestížna škola a pre začiatok by nezaškodilo predstaviť sa." vypočuli monológ učiteľky Evy a pristúpila na jej systém. Milo sa usmiala :“ Som Ema. Teší ma.“ Nakoniec iba kývla a otočila sa ku kamoške, ktorej naznačila nech čím skôr sa pokúsia odtiaľto vypadnúť.

 Takže si pristúpila na učiteľkinu hru? Ha veď aj malé dievčatko má viac rozumu než ty! Tak dobre zlatko pristúpim do hry tiež,  keď jej tade práve zablúdil zrak s úškrnom na ňu žmurkol aj on sa predstavil: "Som Sebastian Romančík . Takže počul som, že máš talent k počítačom. Málo dievčat to zaujíma. Hlavne keď sú takéto mladé."

Keď to dokončil Ivana sa rozhodla zastať svojej priateľky a tak riekla : " Naša Ema je hlavička. Nikto na ňu nemá takí mudrlanti ako ste hlavne vy." Pohŕdavým pohľadom ich prebodla, no na Miša to pôsobilo pozitívne. A preto rozhodol si to dievča vyskúšať či má také veľké ústa aj v každej situácii a či sa na nič nehrá.

 Tak sa spýtal neznámej učiteľky: "Pani učiteľka mohol by som vás poprosiť či by nám teraz nemohla Ema  by nám ukázať ako si poradila s ťažšími úlohami?" učiteľku Evu prebodlo šťastie a hrdosť, že ich žiačka ide poradiť študentom inej školy.

 Tak s úsmevom odpovedala žiakovi: " Áno pravdaže, som si istá, že Ema vám s radosťou to vysvetlí. Tak poďme do počítačovej miestnosti", keď to dokončila pozrela sa na Emu so spýtavým úsmevom. Ema iba potichu pri kývla s neprítomnou tvárou, ale Ivana si všimla, že nechce nikomu nič poradiť a hlavne nie teraz.

S tým sa žiaľ nič nedalo robiť, lebo ak sa učiteľka Eva rozhodne pre niečo tak z toho sa nikto nedostane .

 UVIDíTE AKO SA IM VYDARí NA BUDúCE TO DOUčKO. :)

Láska na prvý pohľad (Športový deň) 1 časť

Ahoj ľudia :D rozhodla som sa, že budem pridávať sem moju prvú poviedku :D Heni :*

    Ema je dievča ,ktoré si skoro nikto nevšíma. Teraz má pätnásť. Rada tancuje, spieva, športuje, ale hlavne číta knihy. Má málo voľného času, no nikdy sa nesťažuje, že by sa nudila. Miluje svôj život a nikdy jej nič nechýbalo. Keď raz so svojimi priateľkami rozprávali okolo nich šlo auto a niekto im zakričal "Ahojte !" .Bolo to prekvapenie, no nič z toho nerobili. Keď v škole na druhý deň mali takzvaný "Deň športu". Prišli aj iní žiaci lebo bol futbalový turnaj. Jej škola bola skvelá vo všetkých športoch. Už roky neprehrávali. Keď sa objavila celá banda škôl . Boli tam hráči, žiaci ,ktorí nehrali len prišli pozerať aj dievčatá ,ktoré ich povzbudzovalali.

     "Bože je to celá pohroma" povedala podráždene Klára." Ale veď to teraz nie je až tak zlé" usmiala sa na široko Tímea ." No práve to najlepšie príde iba teraz " riekla so smiechom Ivana . " Nebuďte k ním až také hrozné, veď prišli sa iba pozrieť. A my zatiaľ máme voľno " zapojila sa do rozhovoru aj Ema ,ktorá všetko má vždy pevne z rukách . " Máš pravdu ako vždy . Naša múdra hlavička " riekla Ivana ,ktorá mala iba na vlásku aby sa nepustila do nejakého chutného chalana. Ivana striedala chalanov veľmi rýchlo ,ale zato mala dobré srdce. Keď dievčatá opúšťali hlavný dvor za nimi sa ozývali radostné vykríkli . Keď sa otočili uvideli zopár pekných nenámych fešákov, ktorí sa šantia s babami . " Hrajú sa ako malé detská. Vidieť, že nie sú z našej školy." komentovala opovrhujúcim tónom Tímea.

       Prešli zopár krokov a zastavila ich učiteľka Mária .....( vyúča u nich biológiu a chémiu).

" Dievčatá pomohli by ste mi?" spýtala sa ich milým hlasom učiteľka. Ale ony už vedeli ,že keď majú jej pomôcť tak to je vždy niečo také čo by nechceli. 

Klára a Tímea sa ozvali jednohlasne: "My sa ponáhľame pani učiteľka ",riekli s úsmevom a už ich tam nebolo.

Ivana sa Emou na seba pozreli . Potom Ema  milo vyhlásila " Čo by to malo byť pani učiteľka? "

Pani učiteľka nevedela skryť svoje nadšenie ,že niekoho našla kto sa zúčastnil na súťaži.

Keď šli spolu do budovi niekto na nich pískol , ale nevšímali si to .Prešli celú chodbu a na konci stáli chalani, ktorích videli zabávať sa na dvore.

" Tak dámy títo chlapci vás chceli spoznať, lebo ste nad nimi vyhrali počítačový expert "zamrmlala učiteľka francúzštiny Eva.

Dievčatá sa na nich iba vyvaľovali oči .Na tvárach chalanov sa objavil úsmev, ktorý prezrádzal ,že nad nimi vyhrali. POKRAČOVANIE NA BUDÚCE !!!!

Strach

Toto je niečo zo starého blogu. Rozhodla som sa, že sem prenesiem všetky články čo som tam písala a zmažem ho. :)
Ako sa zbaviť smútku? Keď už ani slzy nepomáhajú?
Ako sa necítiť osamelý? Keď ľudia ,ktorím si veril ťa opustili?
AKo sa znova smiať? Keď si na dne a vôbec ťa nič nebaví?
AKo začať znova žiť? Keď sa už nemáš o koho oprieť?

Tieto pocity má v sebe každí, keď už címime,že je všetko stratené.
Slzy sa vám hrnú do očí, keď pomyslíte komu ste verili a komu ste sa vyhýbali.
NAše rozhodnutia sú zvyčajne milné. Prečo nevidíme nič čo je skryte pod povrchom?
Vidím len pekný obal, ktorý chceme vidtieť. ALe pod ním je skutočnosť pred ktorou zatvárame oči.
Zostáva tu otázka PREČO?
Každí by si ju mal položiť za seba. Prečo sa snažíme vždy vyhovieť iným a nie sebe? Prečo chceme byť dokonalý v očiach iných?Prečo utekáme pred problémami? NIeže by sme sa zastavili a vyriešili ich!
Jedna vec tu aj tak zostáva. MOžno budeš chcieť vyriešiť svoje problémy, no niečo ti to nedovolí.
Vtedy by sme sa mali asi zamyslieť nad všetkým dokopi.
Sami si ovládame svôj strach. ZAstavme sa a neutekajme zbytočne pred ním. Čoho sa najviac bojíš? Toho,že by ťa na konci tvojej jednej z mnohých ciest ťa čakalo sklamanie?
Pamätaj čo ťa nezabije to ťa posilní. Je to pravda. Nepáči sa iným tvôj názor? NO a čo! KAždí má právo na ne. Buď si zvyknú ale odídu. A ak ťa ľudia nechajú v štichu budeš vedieť, že nestoja za to aby si za nich ronila slzy.
Čoho sa bojíme najviac?
Pozri sa do svôjho vnútra a zistíš,že to neni až také strašné.
Hrdo si zdvyhni hlavu a pozri sa strachu do očí.
Nezabúdaj na jednu vec.
Život nie je hudobný prehrávač, kde si vyberieš čo sa bude hrať, je to rádio ,kde si musiš užívať to čo ti hrá.- ZAyn MAlik