Rozchod..

Spomienky, ktoré nás spájajú
horúce slzy, ktoré pomaly stekajú.
Rozboľavené srdce potichu kričí
túži byť znova v tvojom náručí.

Vyliečil si mi rany, ktoré mi spôsobil,
cit lásky sa znova zrodil.
Chcela som ti dať to najcenejšie čo mám,
no znova odchádzam.

Nechám ťa inej, lepšej,
ktorá ti rany vylieči ako ty moje.
So žialom odchádzam,
ale posledný bozk ti dávam.
Si moja práva láska,
ktorú sa v mojom srdci odráža.

Ľubim Ťa navždy.

spomienky

Pohľad nevedela odtrhnúť od ďalekého obrazu zapadajúceho slnka .Stála opretá o zábradlie a uvidela v diaľke loď.  Keď sa loď priblížila videla svojho kývajúceho malého synčeka a svojho manžela. Pohladkala si svoje bruško, v ktorom rástlo ich ďalšie dieťatko. Láskyplne im odkývala a zišla dole prístavu. Spomenula si na príbeh ako ju manžel požiadal o ruku.
Práve sa chystala vojsť do horúcej vody, čo jej poradil lekár aby zmiernila bolesti. V diaľke počula známy hlas ako hovorí: "Pozor!" až kým ho nezačula za chrbtom. "Bože celkom si sa zbláznila?" vyčítavo sa jej pozeral do očí. "Aj tebe ahoj Lukáš. Myslím, že práve tebe môže byť jedno, že čo robím. Ak by som chcela skočiť do vody tak to urobím a tebe to môže byť ukradnuté." chystala sa znova vojsť do vody a zaplávať si, ale Lukáš ju schmatol  za ruku. Pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju. Jemne a vášnivo. Po chvíli sa na seba bez slova pozerali. "Tak po prvé zlatko nebudeš skákať zo šmykľavých miest, lebo je to nebezpečné a po druhé mám na to dostatočné právo, keďže čakáš  moje dieťa."  "Odkiaľ si sa to dozvedel?" prekvapene sa na neho zadívala. "V tejto chvíli je to nepodstatné, ale preto si odo mňa vtedy odišla? Ale nechám to. Prečo?  Prečo si mi to nepovedala? Mohli sme to nejako vyriešiť Kitty." odvrátila sa od neho a vravela:" Pamätáš sa na náš rozhovor ak by som niekedy otehotnela? Nechcel si dieťa. Vedel si veľmi dobre, že by som nechcela ísť na potrat. A tebe by sa to určite nepáčilo, veď tvoja veta znie na túto tému vždy :" Veď sme ešte mladý.!" "Ale vtedy sme neboli v tejto situácii. No tak Kitty pozri sa na mňa, prosím." Nedokázala sa otočiť. Kitty prosím. Vieš, že ťa milujem a chcem mať s tebou dieťa. Vždy som si želal, aby sme ho mali. Ty a ja. Budeme malá rodinka, len prosím vráť sa ku mne." otočila sa, no nič nevravela, len potichu stála. Pozerala sa mu do očí a snažila o jeho očiach nájsť pravdu. No videla v nich iba lásku. Jeho lásku. Nevydržala. Objala ho, silno. Musela sa cítiť bezpečie, do ktorého utiekla vždy, keď jej bolo hrozne. Musela vedieť, že je pri nej a nikdy ju nezradí. "Chýbala si mi. čo ťa vtedy napadlo odísť? A nechať iba list na rozlúčku a to pripnutý na chladničke. " tvár jej držal v dlaniach a dal jej bozk na čelo. Venoval jej jemný úsmev "To bolo jediné riešenie čo som vtedy videla. Nepustil by si ma a nemohla som ti to povedať, lebo si mal celkom iný názor na tehotenstvo. Videl si iba svoju kariéru. Spolu sme boli vždy menej a menej. Aj keď sme si konečne vyšli na prechádzku nebol deň aby si nejaké obchodné záležitosti neriešil." prestala hovoriť. "Kitty strašne si mi chýbala. Nemohol som bez teba byť, musel som ťa hľadať. Strašne  som sa o teba bál , vtedy keď som ťa nenašiel doma. Prosím vráť sa. Nemôžem bez teba pokračovať."  " Kitty sa zamračila. Sklesla na zem. Cítila strašnú bolesť. "Kitty čo sa deje?" Lukáš, asi budem rodiť." Schmatol ju do náručia a bežal s ňou do auta. Nežne ju položil na zadné sedadlo a jazdil do najbližšej nemocnice. V nemocnici, zastavili sa pri prvej sestričke. "Slečna prosím vás. Moja priateľka rodí." zvolal za ňou. Otočila sa a pozrela na nich. "Poďte, položte sem svoju priateľku a ja zavolám doktora. " sestrička zmizla v dverách. O niekoľkých minútach sa objavila so starším doktorom. "Dobrý deň," povedal, keď vošiel." Tak  pôjde snami na sálu aj váš pán manžel?" pokračoval. Kitty len prikývla nemala síl hovoriť. Cítila ako sa s ňou pohla posteľ a tlačili ju do inej miestnosti. Skôr ako stihla zistiť ako vyzerá miestnosť zamdlela. Z diaľky počula ešte hlasy, pripravte sálu číslo dva, a potom sa akoby všetko preťalo. "Slečna Adamovská, ako sa cítite?" spýtala sa s úsmevom sestrička, ktorá stále vedľa jej postele. 
"Dobre," povedala a keď sa rukami dotkla svojho brucha zľakla sa. Skôr ako stihla povedať čokoľvek sestrička sa ozvala. "Chceli by ste vidieť svojho synčeka?" "Bola by som veľmi rada, keby ste mi ho ukázali." odpovedala nedočkavo. Vrátila sa naspäť s malým stvorením, ktoré bolo zabalené do bielej perinky. Očká malo otvorené a usmievalo sa. "Je nádherný." pošepkala Kitty. "A aké dáte mu meno?" opýtala sa zvedavo sestrička. "Marko, tak sa volal aj náš najlepší kamaráť." na tvári mala smutný úsmev. Marko zaspal v náručí svojej matky. Už sa aj Kitty zatvárali oči a sestrička zobrala chlapčeka. Zaspala. Z diaľky ako keby cítila jemnú vôňu ruží. Keď otvárala oči uvidela okolo svojej postele obrovské kopy červených ruží. Vedľa nej stál muž jej snov. Jeho oči žiarili radosťou a zračila sa v nich láska. " Kitty teraz, keď som ťa už konečne našiel a porodila si nášho prvého chlapčeka," kľakol si a pokračoval, " chcel by som ťa spýtať, čí by si ma poctila a stala sa mojou ženou?"  z vrecka si vytiahol škatuľku. Cítila ako sa jej do očí hrnú slzy. Slzy šťastia. Začala prikyvovať a nakoniec povedala:" Áno." Lukáš jej jemne chytil ruku a navliekol jej prsteň na  ľavý prstenník. Šikovne sa postavil na svoje nohy a sklonil sa k svojej snúbenici. Dal jej vášnivý bozk na pery, no ich bozk prerušilo klopanie na dverách...
 

Bolesť :)

Bolí ma srdce,  z ktorého som časť dala tebe,

to srdce, ktoré sa silno rozbúši

len čo ťa zbadá, len čo si pri mne.

Chýbaš mi, no ja ti chýbam?

Tá otázka padá z oka ako slza horúca.

Si ďaleko z môjho objatia , si ďaleko odomňa

ale prečo mi to robíš?

prečo mi dávaš sľuby, ktoré nedodržíš?

Bolí to, cítim ako ma bolesť  žerie

moje vnútro kričí nech už prestane.

Zhlboka sa nadýchnem a slzu zotriem,

bolesť čo cítim v hrdle zhltnem.

Nasadím na tvár falošný úsmev

a pokračujem  ďalej šťastne.

Dávny priatelia

Zápisníček osamelej ja...

Mizerne sa cítim. Prečo toľká bolesť? Iba kvôli tomu, že moja ,,kamoška" chodí s chalanom, s ktorím sme priatelia? Ale prečo to cítim? Sme kamoši a nič viac. Možno sme spolu zopár ráz tancovali a boli sme aj vonku pár krát. No zato nič viac medzi nami nie je. Viem to, keďže je asi bezhlavo zamilovaný do nej. Alebo nie? Hoci sa už milión krát rozišli, vždy si našli späť  cestu k sebe. 

A ja zasa odháňam chalanov od seba. Vôbec  netúžim po vzťahu, keďže si oveľa vážim svoju slobodu. Nerada by som bola ovplyvňovaná druhou  osobou a ešte k tomu sa ťažko nájde človek, ktorý by sa pri mne nezbláznil.  :D Moju tvrdohlavosť a vrtošivé nápady vydržať je umenie.

Dneska som bola prvý krát v škole po plaveckom kurze. Škola bola celkom prázdna. Ale fakt, keďže je obdobie praxu. A ako mi tam chýbali tí blázni.

No a začala som robiť tú sériu drepov :D robím to len tretí deň a mám trocha svalovku, no zato celé dni som stála aj na kolieskových korčuliach. A ešte k tomu aký adrenalín je spustiť sa zo strmého kopca......

Vicky si zatvorila zošiť a prešla k oknu a sledovala ako po ňom stekajú kvapky dažďa. Dážď čím viac silnejšie a padal na zem. Na čiernej oblohe zablýskalo a po chvíľku po blesku nasledovalo hlasné hrmenie.

Ešte chvíľu tam stála a potom pomaly skĺzla na podlahu ku klavíru. V tichej izbe zazneli tóny pesničky. Hrala svoju jednu z najobľúbenejších  a to Pink- Just give me a reason. Pomaly, ale isto hrala a pritom mala pred sebou tváre ľudí. Keď ju už hrala treti krát na posteli jej zazvonil telefón. Natiahla sa poň a pozrela sa na display, kde blikalo kamoškino meno. Usmiala sa.

" Vikúša. Dneska večer sa rovná party time." zasmiala sa do telefónu Naty. "Takže plán je, že prídeme po teba a vyrazíme si do Klubu. Potom skočíme vedľa na party! Tomi Popovič zremixovaný s Egom. To bude pecka zábava." Oprela sa a odpovedala Naty:" Naty, hnevala by si sa, keď poviem, že dneska večer nie? Veď vonku strašný lejak a ešte k tomu vôbec nemám náladu teraz na zadymené miestnosti s preplneným davom, ktorý ťa iba sáče." "No táák dievča. Zasa chceš byť doma?" proti argumentovala Naty. "Aké zasa? Po dlhej dobe chcem byť stúlená v paplóne pozerať film jesť pukance a potom vypiť kakao." odpovedala jej a prstom jemne prechádzala po klávesoch klavíra. "Aké romantické a princa máš kde?" začula natyn smiech a pokračovala, " určite na nejakej zábave, kde je obvešaný babami a na teba zvysoka kašle."" Je mi jedno, že kde je teraz. A pôjdem nabudúce s vami a všetko doženieme, sľubujem." vravela do telefónu.

"Tak dobre. Uži si večer Vikúša. Budeš mi chýbať. A uži si večer. Ľúbim ťa, ahoj" počúvala kamoškin hlas. " Aj ja teba Nataly. Aj ty si ho uži a poriadne sa vytancuj. Zajtra si píšeme. Čawky."  zložila telefón. Vstala mobil hodila na posteľ a klavír začala skladať. Vložila ho do puzdra na klavír a dala ho k stene. Vyšla do svojej izby a smerovala do kuchyne. Z poličky si zobrala sáčok pukancí a dala ich do mikrovlnky. Prešla do obývačky a zapla televízor spolu s DVD prehrávačom. Vybrala si z obalu svôj obľúbený film. The wow. Vložila ho do prehrávaču. Cingotom ukončila mikrovlnka čas, na ktorá ju nastavila. Ako vyberala horúcu taštičku z nej zazvonil zvonček. Sáčok položila do misky a šla otvoriť, keďže bola sama doma. Zvonček neprestával zvoniť a tak zakričala: "Už idem."

Zobrala si z izby kľúče a šla odomknúť. Keď otvorila dvere s doširoka otvorenými očami hľadela na toho kto tam stál. "Aahoj." vytiahla zo seba pozdrav. Stál tam jej najlepší kamarát, ktorý odišiel z mesto pred štyrmi rokmi. "Tak myslel som sa, že budeš sa viac tešiť Vikinka." odpovedal jej Marko. Už nečakala, hodila sa mu okolo krku a silno ho objala. " Chýbal si mi." pošepkala. Z oka jej vypadla malá slzička. "No tak Vikuška. Žiadne slzy, už som tu." dal jej bratský božtek na čelo. " Poď ďalej, práve som si chystala dať pukance a pozrieť si Wow. "Ešte vždy je to tvoj obľúbený film?" čudoval sa, lebo zvyčajne často menila obľúbenosti. Viky si zobrala z kuchyne pukance a sadla si do obývačky, kde už sedel Marko. "Vezmi si." dala pred neho plnú misku. "Tak poďme na film." povedal a pritiahol si ju k sebe. Keby ich niekto nepoznal poveď by, že chodia, no pravda bola celkom iná. V polovičke filmu sa jej začali zatvárať oči, no snažila sa ich nechať otvorené až nakoniec zaspala.

"Marko kde si? Marko?" kričala a bežala po ceste. Musím ho nájsť skôr než ma nájde.- v jej hlave behala do okolo táto myšlienka. Vbehla do činžiaku. Schody brala po dvoch. Zaklopala na dvere, len čo vyšla na poschodie. Otvorila jeho mama." Dobrý, je Marko doma?" spýtala sa. "Jasné poď ďalej, no má návštevu. Ale na teba má určite čas." odpovedala jej. "Ďakujem pani Rose." vbehla do markovej izby. To čo uvidela ju šokovalo. "Marko?" uvidela Naty ako sa bozkáva s Markom. "Vypadni!" povedala Natália. "Prosím?" prekvapene sa pýtala. "Nepočula si ju? Povedala, že máš odísť." odvetil Marko. "Alee, Marko, prosím neposielaj ma preč. Potrebujem ťa. Môj otec ma chce dostať a.." nenechal ju dohovoriť. "Povedali ti, že máš odísť, tak čo tu ešte hľadáš? nechcem ťa už nikdy vidieť." odvetil jej tvrdo. Prekvapene stála a pokúšala sa stráviť slová. "Nepočula si? Alebo ťa mám vyhodiť osobne!?" Vybehla. Poriadne ani nevidela, iba sa hnala dole po schodok. Pri činžiaku bol taký opustený park. Sadla si na lavičku a plakala. "Viký, Viký," počula ako niekto volal jej meno. Obzerala sa a videla iba obrys nejakej postavy. 

"No tak Viky zobuď sa prosím." hladkal ju po líci Marko. Otvorila si oči, a pokúšala sa ho rozoznať v tme. "No tak princezná, bol to iba zlý sen." hovoril jej nežne. "Marko?" spýtala sa ho. "Áno Vikuš? " usmieval sa na ňu. "Páči sa ti Naty?" "Táák, Naty nie je vôbec škaredé dievča. A je celkom aj pek.. Čo sa deje Viky?" zastavil sa v polovici vety, lebo si všimol jej slzy. "Prečo tieto slzy?" položil jej znova otázku, keďže na prvú nereagovala. "Snívalo sa mi, že si s Naty v tvojej izbe, vieš kde ste bývali voľakedy..." odmlčala sa. "A?" nerozumel čo chcela povedať. "Bozkávali ste sa a keď som vošla povedal si, že mám vypadnúť, a že ma nechceš nikdy vidieť." dopovedala so sklonenou hlavou. Prstom jej povzdychol bradu, pozrel sa jej do očí a jemne ju pobozkal na pery. Viky mu dala jednu ruku na líce a druhou ho objala okolo krku. Minúty sa míňali. Ich bozk prerušil zvonček."No bež, potom sa porozprávame." pohladil ju Marko a Viky odišla na chodbu otvoril. "Ahoj zlatko." pozdravil sa jej Fedor. "Čo tu chceš?" odvrkla. "Veď si do mňa zaľúbená, to je ale privítanie." "Nie, už nie som a ani to nebola láska." protirečila mu. "Tak to sa uvidí. Či budeš aj po tejto noci taká neprívetivá." chytil ju za ramená a tlačil ju dovnútra. "Pusť ma!" vykríkla, ale on ani nezapočul čo vraví. Chcel ju iba dostať. "Nepočul si čo povedala?" ozval sa za jeho chrbtom Marko. " A ty si zasa kto?" odfrkol. " Tak to teba nemusí vôbec zaujímať," vravel ," pusť ju a vráť sa tam odkiaľ si prišiel." "Ak nie tak čo bude? Hmm? Zbiješ ma ako prašivého psa?? Ani vo sne by som sa ťa nezľakol." zasmial sa. V momente sa prestal smiať, keď ho Marko chytil za krk a pritlačil ho k stene. "Počul si ju, povedala ti aby si vypadol a nebudem to opakovať znova. Ak sa tu znova objavíš tak neručím, že vyjdeš bez zranení. Neopováž sa ju viac terorizovať s tvojimi chúťkami." sotil ho k dverám a pri odchode zamrmlal:" Ešte sa stretneme." Marko sledoval ako odchádza, a po chvíli sa otočil ku Viky: "si v poriadku?" "Áno, jasné." chabo sa usmiala- "Tak Viky musíme si to vyjasniť hneď teraz. Ľúbiš ma?" dal jej otázku. Sklopila zrak, nadýchla sa a potichu riekla: "Áno."  Na jeho tvári sa objavil šťastný úsmev. Pritiahol si ju a nežne ju pobozkal. Bol to bozk plný vášne a lásky. Keď sa od seba vzdialili riekla: "You are my hero."