Zápisníček osamelej ja...
Mizerne sa cítim. Prečo toľká bolesť? Iba
kvôli tomu, že moja ,,kamoška" chodí s chalanom, s ktorím sme priatelia?
Ale prečo to cítim? Sme kamoši a nič viac. Možno sme spolu zopár ráz tancovali
a boli sme aj vonku pár krát. No zato nič viac medzi nami nie je. Viem to,
keďže je asi bezhlavo zamilovaný do nej. Alebo nie? Hoci sa už milión krát
rozišli, vždy si našli späť cestu k sebe.
A ja zasa odháňam chalanov od seba.
Vôbec netúžim po vzťahu, keďže si oveľa vážim svoju slobodu. Nerada by
som bola ovplyvňovaná druhou osobou a ešte k tomu sa ťažko nájde človek,
ktorý by sa pri mne nezbláznil. :D Moju tvrdohlavosť a vrtošivé nápady
vydržať je umenie.
Dneska som bola prvý krát v škole po
plaveckom kurze. Škola bola celkom prázdna. Ale fakt, keďže je obdobie praxu. A
ako mi tam chýbali tí blázni.
No a začala som robiť tú sériu drepov :D
robím to len tretí deň a mám trocha svalovku, no zato celé dni som stála aj na
kolieskových korčuliach. A ešte k tomu aký adrenalín je spustiť sa zo strmého
kopca......
Vicky si zatvorila zošiť a prešla k oknu a
sledovala ako po ňom stekajú kvapky dažďa. Dážď čím viac silnejšie a padal na
zem. Na čiernej oblohe zablýskalo a po chvíľku po blesku nasledovalo hlasné
hrmenie.
Ešte chvíľu tam stála a potom pomaly
skĺzla na podlahu ku klavíru. V tichej izbe zazneli tóny pesničky. Hrala svoju
jednu z najobľúbenejších a to Pink- Just give me a reason. Pomaly, ale
isto hrala a pritom mala pred sebou tváre ľudí. Keď ju už hrala treti krát na
posteli jej zazvonil telefón. Natiahla sa poň a pozrela sa na display, kde
blikalo kamoškino meno. Usmiala sa.
" Vikúša. Dneska večer sa rovná party
time." zasmiala sa do telefónu Naty. "Takže plán je, že prídeme po
teba a vyrazíme si do Klubu. Potom skočíme vedľa na party! Tomi Popovič
zremixovaný s Egom. To bude pecka zábava." Oprela sa a odpovedala
Naty:" Naty, hnevala by si sa, keď poviem, že dneska večer nie? Veď vonku
strašný lejak a ešte k tomu vôbec nemám náladu teraz na zadymené miestnosti s
preplneným davom, ktorý ťa iba sáče." "No táák dievča. Zasa chceš byť
doma?" proti argumentovala Naty. "Aké zasa? Po dlhej dobe chcem byť
stúlená v paplóne pozerať film jesť pukance a potom vypiť kakao."
odpovedala jej a prstom jemne prechádzala po klávesoch klavíra. "Aké
romantické a princa máš kde?" začula natyn smiech a pokračovala, "
určite na nejakej zábave, kde je obvešaný babami a na teba zvysoka
kašle."" Je mi jedno, že kde je teraz. A pôjdem nabudúce s vami a
všetko doženieme, sľubujem." vravela do telefónu.
"Tak dobre. Uži si večer Vikúša.
Budeš mi chýbať. A uži si večer. Ľúbim ťa, ahoj" počúvala kamoškin hlas.
" Aj ja teba Nataly. Aj ty si ho uži a poriadne sa vytancuj. Zajtra si
píšeme. Čawky." zložila telefón. Vstala mobil hodila na posteľ a
klavír začala skladať. Vložila ho do puzdra na klavír a dala ho k stene. Vyšla
do svojej izby a smerovala do kuchyne. Z poličky si zobrala sáčok pukancí a
dala ich do mikrovlnky. Prešla do obývačky a zapla televízor spolu s DVD
prehrávačom. Vybrala si z obalu svôj obľúbený film. The wow. Vložila ho do prehrávaču.
Cingotom ukončila mikrovlnka čas, na ktorá ju nastavila. Ako vyberala horúcu
taštičku z nej zazvonil zvonček. Sáčok položila do misky a šla otvoriť, keďže
bola sama doma. Zvonček neprestával zvoniť a tak zakričala: "Už
idem."
Zobrala si z izby kľúče a šla odomknúť.
Keď otvorila dvere s doširoka otvorenými očami hľadela na toho kto tam stál.
"Aahoj." vytiahla zo seba pozdrav. Stál tam jej najlepší kamarát,
ktorý odišiel z mesto pred štyrmi rokmi. "Tak myslel som sa, že budeš sa
viac tešiť Vikinka." odpovedal jej Marko. Už nečakala, hodila sa mu okolo
krku a silno ho objala. " Chýbal si mi." pošepkala. Z oka jej vypadla
malá slzička. "No tak Vikuška. Žiadne slzy, už som tu." dal jej
bratský božtek na čelo. " Poď ďalej, práve som si chystala dať pukance a
pozrieť si Wow. "Ešte vždy je to tvoj obľúbený film?" čudoval sa,
lebo zvyčajne často menila obľúbenosti. Viky si zobrala z kuchyne pukance a
sadla si do obývačky, kde už sedel Marko. "Vezmi si." dala pred neho
plnú misku. "Tak poďme na film." povedal a pritiahol si ju k sebe.
Keby ich niekto nepoznal poveď by, že chodia, no pravda bola celkom iná. V
polovičke filmu sa jej začali zatvárať oči, no snažila sa ich nechať otvorené
až nakoniec zaspala.
"Marko kde si? Marko?" kričala a
bežala po ceste. Musím ho nájsť skôr než ma nájde.- v jej hlave behala do okolo
táto myšlienka. Vbehla do činžiaku. Schody brala po dvoch. Zaklopala na dvere,
len čo vyšla na poschodie. Otvorila jeho mama." Dobrý, je Marko
doma?" spýtala sa. "Jasné poď ďalej, no má návštevu. Ale na teba má
určite čas." odpovedala jej. "Ďakujem pani Rose." vbehla do
markovej izby. To čo uvidela ju šokovalo. "Marko?" uvidela Naty ako
sa bozkáva s Markom. "Vypadni!" povedala Natália. "Prosím?"
prekvapene sa pýtala. "Nepočula si ju? Povedala, že máš odísť." odvetil
Marko. "Alee, Marko, prosím neposielaj ma preč. Potrebujem ťa. Môj otec ma
chce dostať a.." nenechal ju dohovoriť. "Povedali ti, že máš odísť,
tak čo tu ešte hľadáš? nechcem ťa už nikdy vidieť." odvetil jej tvrdo.
Prekvapene stála a pokúšala sa stráviť slová. "Nepočula si? Alebo ťa mám
vyhodiť osobne!?" Vybehla. Poriadne ani nevidela, iba sa hnala dole po
schodok. Pri činžiaku bol taký opustený park. Sadla si na lavičku a plakala.
"Viký, Viký," počula ako niekto volal jej meno. Obzerala sa a videla
iba obrys nejakej postavy.
"No tak Viky zobuď sa prosím."
hladkal ju po líci Marko. Otvorila si oči, a pokúšala sa ho rozoznať v tme.
"No tak princezná, bol to iba zlý sen." hovoril jej nežne.
"Marko?" spýtala sa ho. "Áno Vikuš? " usmieval sa na ňu.
"Páči sa ti Naty?" "Táák, Naty nie je vôbec škaredé dievča. A je
celkom aj pek.. Čo sa deje Viky?" zastavil sa v polovici vety, lebo si
všimol jej slzy. "Prečo tieto slzy?" položil jej znova otázku, keďže
na prvú nereagovala. "Snívalo sa mi, že si s Naty v tvojej izbe, vieš kde
ste bývali voľakedy..." odmlčala sa. "A?" nerozumel čo chcela
povedať. "Bozkávali ste sa a keď som vošla povedal si, že mám vypadnúť, a
že ma nechceš nikdy vidieť." dopovedala so sklonenou hlavou. Prstom jej
povzdychol bradu, pozrel sa jej do očí a jemne ju pobozkal na pery. Viky mu
dala jednu ruku na líce a druhou ho objala okolo krku. Minúty sa míňali. Ich
bozk prerušil zvonček."No bež, potom sa porozprávame." pohladil ju
Marko a Viky odišla na chodbu otvoril. "Ahoj zlatko." pozdravil sa jej
Fedor. "Čo tu chceš?" odvrkla. "Veď si do mňa zaľúbená, to je
ale privítanie." "Nie, už nie som a ani to nebola láska."
protirečila mu. "Tak to sa uvidí. Či budeš aj po tejto noci taká
neprívetivá." chytil ju za ramená a tlačil ju dovnútra. "Pusť
ma!" vykríkla, ale on ani nezapočul čo vraví. Chcel ju iba dostať.
"Nepočul si čo povedala?" ozval sa za jeho chrbtom Marko. " A ty
si zasa kto?" odfrkol. " Tak to teba nemusí vôbec zaujímať,"
vravel ," pusť ju a vráť sa tam odkiaľ si prišiel." "Ak nie tak
čo bude? Hmm? Zbiješ ma ako prašivého psa?? Ani vo sne by som sa ťa
nezľakol." zasmial sa. V momente sa prestal smiať, keď ho Marko chytil za
krk a pritlačil ho k stene. "Počul si ju, povedala ti aby si vypadol a
nebudem to opakovať znova. Ak sa tu znova objavíš tak neručím, že vyjdeš bez
zranení. Neopováž sa ju viac terorizovať s tvojimi chúťkami." sotil ho k
dverám a pri odchode zamrmlal:" Ešte sa stretneme." Marko sledoval
ako odchádza, a po chvíli sa otočil ku Viky: "si v poriadku?"
"Áno, jasné." chabo sa usmiala- "Tak Viky musíme si to vyjasniť
hneď teraz. Ľúbiš ma?" dal jej otázku. Sklopila zrak, nadýchla sa a
potichu riekla: "Áno." Na jeho tvári sa objavil šťastný úsmev.
Pritiahol si ju a nežne ju pobozkal. Bol to bozk plný vášne a lásky. Keď sa od seba
vzdialili riekla: "You are my hero."
