Pohľad nevedela odtrhnúť od ďalekého obrazu zapadajúceho slnka .Stála opretá
o zábradlie a uvidela v diaľke loď. Keď sa loď priblížila videla svojho
kývajúceho malého synčeka a svojho manžela. Pohladkala si svoje bruško, v
ktorom rástlo ich ďalšie dieťatko. Láskyplne im odkývala a zišla dole prístavu.
Spomenula si na príbeh ako ju manžel požiadal o ruku.
Práve sa chystala vojsť do horúcej vody, čo jej poradil lekár aby
zmiernila bolesti. V diaľke počula známy hlas ako hovorí: "Pozor!" až
kým ho nezačula za chrbtom. "Bože celkom si sa zbláznila?" vyčítavo
sa jej pozeral do očí. "Aj tebe ahoj Lukáš. Myslím, že práve tebe môže byť
jedno, že čo robím. Ak by som chcela skočiť do vody tak to urobím a tebe to
môže byť ukradnuté." chystala sa znova vojsť do vody a zaplávať si, ale
Lukáš ju schmatol za ruku. Pritiahol si ju k sebe a pobozkal ju. Jemne a
vášnivo. Po chvíli sa na seba bez slova pozerali. "Tak po prvé
zlatko nebudeš skákať zo šmykľavých miest, lebo je to nebezpečné a po druhé mám
na to dostatočné právo, keďže čakáš moje dieťa." "Odkiaľ
si sa to dozvedel?" prekvapene sa na neho zadívala. "V tejto chvíli
je to nepodstatné, ale preto si odo mňa vtedy odišla? Ale nechám to.
Prečo? Prečo si mi to nepovedala? Mohli sme to nejako vyriešiť
Kitty." odvrátila sa od neho a vravela:" Pamätáš sa na náš rozhovor
ak by som niekedy otehotnela? Nechcel si dieťa. Vedel si veľmi dobre, že by som
nechcela ísť na potrat. A tebe by sa to určite nepáčilo, veď tvoja veta znie na
túto tému vždy :" Veď sme ešte mladý.!" "Ale vtedy sme neboli v
tejto situácii. No tak Kitty pozri sa na mňa, prosím." Nedokázala sa
otočiť. Kitty prosím. Vieš, že ťa milujem a chcem mať s tebou dieťa. Vždy som
si želal, aby sme ho mali. Ty a ja. Budeme malá rodinka, len prosím vráť sa ku
mne." otočila sa, no nič nevravela, len potichu stála. Pozerala sa mu do
očí a snažila o jeho očiach nájsť pravdu. No videla v nich iba lásku. Jeho
lásku. Nevydržala. Objala ho, silno. Musela sa cítiť bezpečie, do ktorého utiekla
vždy, keď jej bolo hrozne. Musela vedieť, že je pri nej a nikdy ju nezradí.
"Chýbala si mi. čo ťa vtedy napadlo odísť? A nechať iba list na rozlúčku a
to pripnutý na chladničke. " tvár jej držal v dlaniach a dal jej bozk na
čelo. Venoval jej jemný úsmev "To bolo jediné riešenie čo som vtedy
videla. Nepustil by si ma a nemohla som ti to povedať, lebo si mal celkom iný
názor na tehotenstvo. Videl si iba svoju kariéru. Spolu sme boli vždy menej a
menej. Aj keď sme si konečne vyšli na prechádzku nebol deň aby si nejaké
obchodné záležitosti neriešil." prestala hovoriť. "Kitty strašne si
mi chýbala. Nemohol som bez teba byť, musel som ťa hľadať. Strašne som sa
o teba bál , vtedy keď som ťa nenašiel doma. Prosím vráť sa. Nemôžem bez teba
pokračovať." " Kitty sa zamračila. Sklesla na zem. Cítila
strašnú bolesť. "Kitty čo sa deje?" Lukáš, asi budem rodiť." Schmatol
ju do náručia a bežal s ňou do auta. Nežne ju položil na zadné sedadlo a jazdil
do najbližšej nemocnice. V nemocnici, zastavili sa pri prvej sestričke.
"Slečna prosím vás. Moja priateľka rodí." zvolal za ňou. Otočila sa a
pozrela na nich. "Poďte, položte sem svoju priateľku a ja zavolám doktora.
" sestrička zmizla v dverách. O niekoľkých minútach sa objavila so starším
doktorom. "Dobrý deň," povedal, keď vošiel." Tak pôjde
snami na sálu aj váš pán manžel?" pokračoval. Kitty len prikývla nemala
síl hovoriť. Cítila ako sa s ňou pohla posteľ a tlačili ju do inej miestnosti.
Skôr ako stihla zistiť ako vyzerá miestnosť zamdlela. Z diaľky počula ešte
hlasy, pripravte sálu číslo dva, a potom sa akoby všetko preťalo. "Slečna
Adamovská, ako sa cítite?" spýtala sa s úsmevom sestrička, ktorá stále
vedľa jej postele.
"Dobre," povedala a keď sa rukami dotkla svojho brucha zľakla
sa. Skôr ako stihla povedať čokoľvek sestrička sa ozvala. "Chceli by ste
vidieť svojho synčeka?" "Bola by som veľmi rada, keby ste mi ho
ukázali." odpovedala nedočkavo. Vrátila sa naspäť s malým stvorením, ktoré
bolo zabalené do bielej perinky. Očká malo otvorené a usmievalo sa. "Je
nádherný." pošepkala Kitty. "A aké dáte mu meno?" opýtala sa
zvedavo sestrička. "Marko, tak sa volal aj náš najlepší kamaráť." na
tvári mala smutný úsmev. Marko zaspal v náručí svojej matky. Už sa aj Kitty
zatvárali oči a sestrička zobrala chlapčeka. Zaspala. Z diaľky ako keby cítila
jemnú vôňu ruží. Keď otvárala oči uvidela okolo svojej postele obrovské kopy
červených ruží. Vedľa nej stál muž jej snov. Jeho oči žiarili radosťou a zračila
sa v nich láska. " Kitty teraz, keď som ťa už konečne našiel a porodila
si nášho prvého chlapčeka," kľakol si a pokračoval, " chcel by som ťa
spýtať, čí by si ma poctila a stala sa mojou ženou?" z vrecka si
vytiahol škatuľku. Cítila ako sa jej do očí hrnú slzy. Slzy šťastia. Začala
prikyvovať a nakoniec povedala:" Áno." Lukáš jej jemne chytil ruku a
navliekol jej prsteň na ľavý prstenník. Šikovne sa postavil na svoje nohy
a sklonil sa k svojej snúbenici. Dal jej vášnivý bozk na pery, no ich bozk
prerušilo klopanie na dverách...
