Ticho v pracovni prerušilo klopanie na dvere. „Môžete vstúpiť," jeho hlboký hlas zaznel miestnosťou. Vstúpil Harris a za ním môj brat: „Pane, markíz Worth, ako ste žiadali." Harris sa uklonil, a následne sa vzdialil. Akonáhle sa za ním zatvorili dvere lord Weird vstal, a podal ruku bratovi. Zdvihla som obočie, boli obaja až príliš kľudní. „Prepáč za Izzie, Markus. Harris mi naznačil, že sa sem vlámala s Matom. Keby ma napadlo, že bude chcieť získať tie dokumenty, tak ju zasvätím do situácie a vyhovorím jej to. Občas jej správanie neviem ovplyvniť." vravel s kľudným tónom Jacob. „Predpokladám, že ti Harris vysvetlil o čo ide. Keby nešlo o tvoju sestru pravdepodobne nesedíme v pracovni, a nečakáme ťa." vravel Marcus ako obchádzal stôl. "Tak počúvam. Čo navrhuješ? Keď na verejnosť unikne informácia, že sa k tebe vlámala, tak budeme v riadnej kaši." spýtal sa brata. Mlčky som sa na nich dívala, myseľ mi pracovala na plné obrátky. Mala som pocit, ako keby si ani neuvedomovali moju prítomnosť. " Už som sa medzitým rozprával s Hugom. Odišiel pre špeciálne povolenie k sobášu, no a keby unikne informácia, že sa ku mne lady Isabella vlámala tak iba povieme, že sme boli nedočkaví a pred svadbou sme chceli spolu stráviť viac času." vravel tónom, ktorý prináležal hrdému grófovi. "Marcus som si istý, že nejako to vyriešime. Nie je potrebné riešiť situáciu zhurta, nemyslím, že niekto videl Izzie. Vlastne ako si ju prichytil?" pýtal sa so záujmom Jacob. "Dlho sme stáli na jednom mieste, konkrétne pred touto miestnosťou. Mat sa snažil ju odomknúť. Veľmi ma teší, že sa dohadujete na mojom živote, tak ako keby som tu ani nebola. Mohli by ste prosím vás používať to hlúpe meno? Aj tak ho nikto nepoužíva.“ zamumlala som si po pod nos. Dve mužské postavy sa na mňa upreli oči. "Zlatko myslím, že si už dosť spravila pre túto situáciu. Vravel som ti, že sú to iba klebety. Iba preto sa klebetí, lebo videli Markusa vychádzať z obchodu v ten večer, keď som prišiel domov neskoro." začal milo môj brat. " No a v dôsledku udalostí musím priznať, že Marcus má pravdu, ak sa náhodou niekto dozvie, že si tu bola tak potom tvoja povesť je zničená."
"Jacob, ale ja sa nechystám vydať v tejto
chvíli za nikoho, hlavne za lorda Werida. Nič by sa nestalo, keby si po celý
čas hovoril pravdu." Otočila som hlavu na Marcusa, prižmúrila som oči: „Vám
sa ospravedlňujem lord Weird za nepríjemnú situáciu, ale nemusíte za ňu brať
zodpovednosť. Neočákávam to od vás, no a teraz by sme mohli ísť domov."
postavila som sa vedľa brata s cieľom odísť. "Lady Isabella, asi si
neuvedomujete čo ste spôsobili so svojim nerozvážnym konaním." vravel
ľadovým hlasom Marcus. Jeho pohľad ma pálil, mojim telom prešiel zvláštny
pocit. „Ja si to plne uvedomujem pane, ale ja sa za vás nemôžem vydať."
odpovedala som tichým hlasom, pri tom som sa zadívala späť do jeho očí. „A
smiem vedieť, že prečo?" prekvapene zdvihol jedno obočie. "Pretože
ste príliš zaneprázdnený, na to aby ste mohli mať manželku, príliš veľa času
trávite cestovaní po Anglicku. Keby ste si nevšimli nie sme jedna veková
kategória." s úsmevom som na
neho svoje dôvody. Jacobov smiech sa rozliehal celou pracovňou, kým na mňa lord
Weird zagánil.