kúsok trhliny medzi nami

Otázka je či nechať, aby sa sám spamätal alebo sa rozhodnúť sama za seba. Prečo cítim to, že chcem veľa od milovanej osoby, nech aspoň tak opätuje moju snaživosť ako ja mu prejavujem? Alebo je to iba ďalšia nezmyselná zastávka mojej mysle.
Ani sama neviem ako nájsť správne rozdelenie, keďže všetko je čudné. A keby sa spýtal niekto cudzí  čom presne nevedela by som mu vysvetliť túto situáciu.
Jednoducho nechápem či si neuveduje, že každým jedným odmietnutím mi naznačuje, že nechce byť súčasťou mojej budúcnosti. Pretože pre mňa je dôležité, aby človek, ktorý je mojím všetkým prejavoval o mňa záujem. No nielen tak, že sa spýta ako sa mám. Ale tak, že keď mu chýbam príde za mnou, zavolámi. Je veľa možností ako prejaviť city voči druhému. Je veľa druhov lásky, nielen vyrieknutia slôv "milujem ťa".
Nepochybujem o tom, či ma má rád. Ale jednoducho cítim, že máme inú mieru priorít. Kým ja si vzťah uprednostňujem medzi prvé rebríčky, niekedy mám pochybnosti či u neho to nie je na tých zadných priečkach.
Ale keby, že by som ho stratila, tak by som stratila kúsok seba. Je mojím slnkom v zamračených dňoch. Vie, kedy ma má rozveseliť. Vidí to čo je za maskou predstieranej pohody v ťažkých časoch.
Asi aj tu platí, že na správne rozhodnutie treba čas, no a niekedy aj bolia.

Akútny stav mojej duše

Dnes som začala nad tým premýšľať, že potrebujem spoznať nových ľudí. Je to dosť naliehavé, keďže som si začala uvedomovať, že sa zo mňa stáva introvert, ktorý stráca pôdu pod svojimi nohami a žije príliš jednotvárny život. Tak ako som sedela vo vlaku som si triedila myšlienky čo by som mohla podniknúť so svojim problémov. Ako som zvažovala svoje možnosti, tak som prišla na to, že sú dosť biedne.
Športovo založená nie som, tak som hneď mohla vyradiť zopár možností ako je zapísať sa na kurz aerobiku. Popravde aj na nejaký tanec, by som sa aj dala nahovoriť, ale nie sama. Potrebujem mať niekoho známeho pri sebe.
Druhá možnosť je vyraziť piatky do mesta, ale ak zvažujem svoje možnosti tak krútim hlavou. Diskotéky nemusím, keďže opitých ľudí nemám rada vo svojej blízkosti. Akože nehovorím, nech si nedajú, ale prečo sa musia tak zhadzovať? A keď sme už pri tom, zišla by sa brigáda ak chcem financovať aj svoje piatkové výlety do mesta.
Svoj problém som si zatiaľ utlmila novou knižkou, ktorú som si stiahla, no nie na dlho. Tak asi na dnes večer.
Moje zhodnotenie je:
1. Buď sa zmierim s tým, že ak chcem spoznať nových priateľov tak musím vystúpiť zo svojej komfortnej zóny.
2. Zapíšem sa na nejaký kurz, napríklad varenie. To by ma ešte aj bavilo, keďže varenie mám rada.
3. Alebo piatok večer sa s kamarátkou vyrazíme do mesta.

No name.

Utekať alebo zostať,
sedieť alebo vstať.
Dúfať v šťastnom konci,
či počítať hviezdy na neby.

Otázky nie je či ešte vládzeš,
keďže jadro šťastia spočíva v tebe.
Ver mi, minulosť nezmeníš,
budúnocť neprilepšíš,
ale prítomnosť pomaly zdokonalíš. 

Skutky, túžby meniace
a šťastie v dialke čakajúce.
Jeden krok ešte sprav
 a s úsmevom na perách prežívaj.